Jazykové verzie:   
Mýtna 29, P.O.Box 10, 810 05 Bratislava, Slovenská republika
Tel.: 02/ 39 07 50 42; E-Mail: sksi@sksi.sk
Streda, 25.12.2024, 18:14

> Neprehliadnite - užitočné informácie > Zahraničné aktivity > Partnerské komory a organizácie > Inžinierska komora Saska

Medzinárodné sympózium „Sasko – krajina inžinierov“

Dňa 13.01.2005 sa v Drážďanoch (Nemecko) uskutočnilo spoločné rokovanie zástupcov inžinierskych komôr, na ktorom bola podpísaná Zmluva medzi Inžinierskou komorou Saska a SKSI, ako aj spoločné prehlásenie „Traffic Projects – European Unity“, ktoré podpísali zástupcovia komôr SKSI, Saska, Česka, Maďarska, Slovinska, Rakúska, Estónska, Poľska a Európskej rady inžinierskych komôr ECEC (text deklarácie nájdete na konci tohto textu). SKSI na tomto stretnutí reprezentovali: Prof. Ing. Dušan Majdúch, PhD., predseda; Ing. Peter Nürnberger a Ing. Milan Mušák, člen Komisie pre zahraničie.

Dňa 14.01.2005 sa konalo medzinárodné sympózium „Sasko – krajina inžinierov – inovatívna a centrálna v Európe“, ktoré otvoril Dr. Arne Kolbmüller, prezident Inžinierskej komory Saska. S príhovormi vystúpili aj ministerský predseda Slobodného štátu Saska pán Prof. Dr. Milbradt, p. Eric Dufeil (EÚ) a ďalší.

Popoludní pokračovalo sympózium rokovaniami v troch skupinách rozdelených na okrúhle stoly expertov:
I. Sasko –oblasť pre inovatívne projekty
II. Sasko – centrum transeurópskych sietí
III. Sasko – sídlo priemyselných parkov

Členovia delegácie za SKSI boli prizvaní na rokovanie Okrúhleho stola II: Sasko – centrum transeurópskych sietí. Na rokovaní vystúpili s príspevkami a odpovedali na otázky Ing. Milan Mušák a Ing. Peter Nürnberger. 
Ing. Peter Nürnberger predniesol príspevok o problémoch pri výstavbe mostu cez Dunaj v Bratislave. Súčasne podal vysvetlenie k snímkam z výstavby Mostu Košická. 



Okrúhly stôl expertov II: Sasko – centrum transeurópskych sietí. Infraštruktúra / Doprava.

Príspevok Ing. Milana Mušáka

Z hľadiska rozvoja transeurópskej siete diaľnic, ktorej základy boli vypracované ešte na II. Paneurópskej konferencii na Kréte v r. 1994 Slovenskom prechádzajú tri koridory:

  • koridor č. IV.   Berlin –Drážďany - Praha – Bratislava – Budapešť – Istambul
  • koridor č. Va.   Bratislava – Žilina – Košice – Vyšne Nemecké - Ukrajina
  • koridor č. VI.   Gdansk – Katovice – Žilina

Po vstupe do EU sa sieť TINA (Transport infrastruture Needs Assessment) stala súčasťou siete TEN (Trans European Network). V programe výstavby diaľnic v SR všetky pripravované úseky diaľnic sú súčasťou priporitných európskych koridorov. Treba poznamenať, že výstavba diaľnic na Slovensku postúpila z nížin a oblasti povodí najväčších tokov ako Morava, Dunaj, Váh smerom do kopcovitých terénov Karpát čo značne komplikuje a zdražuje výstavbu. Odráža sa to nie len na finančnej náročnosti, ale aj na dobe výstavby. Sú potrebné tunely, je väčší počet mostov na km diaľnice, zárezy svahov ciest sú často v zosuvných územiach. Diaľnice sa budujú na návrhovú rýchlosť 100 - 120km/h, v ťažkých terénoch na 80 km návrhovú rýchlosť v profile D26,5/120, 100 (80).

Kategória D26,5 znamená v jednom smere dva jazdné pruhy po 3,75 m s odstavným pruhom 2,50 m a vodiacimi prúžkami 0,25 m na okraji a 0,50 k strednému deliacemu pásu šírky 4,0 m. Prejazdný profil sa navrhuje v zásade výšky 5,20 m, resp. min. výšky 4,80 m, napr. v tuneloch.  Celkove má byť na Slovensku 660 až 680 km diaľnic.


Koridor č. IV.   Berlin – Drážďany - Praha – Bratislava – Budapešť – Istambul
Tento diaľničný ťah je pre Vás zaujímavý, keď ešte z čias pred r. 1989 sa v ďaleko väčšej miere cestovalo smerom do Maďarska, Rumunska a Bulharska.  

Na území Slovenska kompletnému ťahu diaľnice D2, vybudovanej ešte vo federácii Československej ako diaľničný ťah Praha – Brno – Bratislava, chýba len tunel Sitina v Bratislave teda cca 3 km diaľnice, ktorá sa dobuduje v  r. 2007.   

Na tento diaľničný úsek v Bratislave na hranici s Rakúskom nadviaže rakúska diaľnica (vo výstavbe je pripojenie na A4), ktorá spolu s možnosťou obchvatu Viedne (cez S4 a S31) môže byť zaujímavou a menej vyťaženou trasou pre motoristov smerom na Jadran a do Talianska. Po vstupe Chorvátska do EU bude podľa môjho názoru potreba prepojenia tohto koridoru pod Bratislavou cez Maďarsko do Chorvátska, smerom k Jadranskému pobrežiu a do Talianska. 

Na slovenský úsek koridoru IV. nadväzuje za Bratislavou v Maďarsku diaľnica M1 a od Budapešti M5 smerom Balkán na Srbsko a Rumunsko. Maďarsko má tiež záujem vybudovať úseky siete TINA po vstupe do EU sa sieť TINA stala súčasťou siete TEN (Trans European Network).   


Koridor č. Va.   Bratislava – Žilina – Košice – Vyšne Nemecké - Ukrajina
Časť koridoru je už vybudovaná, k úplnosti do 200 km plynulej trasy do Žiliny chýbajú 3,9 km trasy v Bratislave (Viedenská – Prístavný most) a cca 40 km diaľnice pred Žilinou. Smerom na východ na hranicu s Ukrajinou sú sporadicky hotové ďalšie úseky na Liptove pod Tatrami a ďalšie sú vo výstavbe celkove je to cca 300 km. Chýba však ešte vybudovať skoro 220 km diaľnice aby diaľnica dosiahla hranicu s Ukrajinou. 

V prevádzke je už napríklad tunel Branisko a  úsek Prešov – Košice. Z Košíc síce vedie na Ukrajinu trať s ruským rozchodom, ale diaľnica sa zatiaľ v tomto cca 70 km úseku nebuduje.  


Koridor č. VI.   Gdansk – Katovice – Žilina
V tomto koridore bola začatá výstavba diaľnice medzi Žilinou a hranicami s Poľskom, ale vzhľadom na nižšie intenzity dopravy buduje sa po polovici.

V r. 2004 bol spojazdnený úsek 2,9km v polovičnom profile s tunelom Horelica, ktorý sa umožnil obchvat Čadce a zrýchlil dopravu smerom do Poľska. V súčasnosti je ďalších cca 15 km vo výstavbe. V tomto koridore je najnižšia intenzita dopravy z troch koridorov TEN, ktoré vedú cez SR, čo sa však zmení keď v Poľsku bude úplný nádväzný úsek koridoru.    


Záver
Sieť diaľnic na Slovensku dopĺňajú rýchlostné cesty, ktoré sa budujú na návrhovú rýchlosť 100km/h v ťažkých terénoch na 80 km návrhovú rýchlosť v profile R22,5/100 (80). Jedná sa o cestné ťahy, ktoré budú slúžiť pre medzinárodnú dopravu a pre vnútroštátnu dopravu, ako rýchlostné cesty spájajúce regióny s koncentráciou priemyselnej výroby a zdrojov.    

Podľa výhľadu z r. 1993 až 1995 by sa do r. 2015 malo vybudovať 295 km nových diaľnic. Tempo výstavby bude závisieť od výkonnosti ekonomiky, od vnútorných a vonkajších zdrojov.  [Zdroje: internet www.ssc.sk

 

Ing. Milan Mušák
člen Komisie pre zahraničie

Deklarácia "Traffic Projects - European Unity"
formát súboru DOC, 27kB
>>> stiahni dokument



Print | Top

 
Copyright 2024 SKSI. Všetky práva vyhradené. – Generuje redakčný systém BUXUS CMS spoločnosti ui42.';