Jazykové verzie:   

Mýtna 29, P.O.Box 10, 810 05 Bratislava, Slovenská republika

Tel.: 02/ 39 07 50 42; E-Mail: sksi@sksi.sk

Nedeľa, 22.12.2024, 18:37

Hľadať:

Zákon č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov

ZÁKON č. 555/2005

z 8. novembra 2005

o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1
Predmet úpravy

Tento zákon ustanovuje postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov a pôsobnosť orgánov verejnej správy.

§ 2

Postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov

(1) Postupmi a opatreniami podľa § 1 sú

a) jednotná metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budovy (ďalej len „výpočet“),

b) určenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a významne obnovovaných budov,

c) povinné vydávanie certifikátov o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „energetická certifikácia“).

(2) Postupy a opatrenia podľa odseku 1 sa nevzťahujú na

a) budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad,

b) kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia,

c) budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky,

d) priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,

e) bytové budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku,

f) samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2.

(3) Budovou na účely tohto zákona je zastrešená stavba so stenami, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútorného prostredia. Budovou sa rozumie stavba ako celok alebo jej časť, ktorá bola projektovaná alebo zmenená na samostatné užívanie.

(4) Budovami podľa odseku 2 písm. a) sú najmä budovy

a) vyhlásené za národné kultúrne pamiatky,1)

b) v pamiatkovej rezervácii alebo v pamiatkovej zóne ako súčasť historického sídelného usporiadania,

c) uvedené do užívania pred 1. januárom 1947.

(5) Novou budovou na účely tohto zákona je budova, ktorej energetická hospodárnosť sa ovplyvňuje v projekte stavby alebo počas výstavby.

(6) Existujúcou budovou na účely tohto zákona je užívaná budova, ktorej energetická hospodárnosť sa dá vypočítať z údajov, ktoré sú známe alebo sa dajú zistiť prehliadkou a meraním.

(7) Významnou obnovou budovy na účely tohto zákona sú stavebné úpravy2) existujúcej budovy alebo jej samostatne užívanej časti, ktorými sa vykonáva zásah do tepelnej ochrany zateplením jej obvodového a strešného plášťa, výmenou pôvodných otvorových výplní budovy alebo energetického vybavenia budovy takým spôsobom, že to má vplyv na energetickú hospodárnosť budovy. Významnú obnovu budovy možno uskutočniť jej jednorazovou stavebnou úpravou alebo postupnými čiastkovými stavebnými úpravami.

(8) Veľkou budovou na účely tohto zákona sa rozumie budova, ktorej celková úžitková plocha je väčšia ako 1 000 m2.

§ 3

Energetická hospodárnosť budov

(1) Energetická hospodárnosť je množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie.

(2) Energetická hospodárnosť budov sa určuje výpočtom a vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch celkovej potreby energie a tvorby emisií oxidu uhličitého.

(3) Výpočet zohľadňuje

a) charakteristiky stavebnej konštrukcie budovy, najmä tepelnotechnické vlastnosti obvodového a strešného plášťa a otvorových konštrukcií a tepelné straty spôsobené stavebnou konštrukciou a spôsobom jej užívania,

b) polohu a orientáciu budovy a vplyv vonkajších klimatických podmienok na vnútorné prostredie, najmä vplyv teploty vzduchu, vetra a slnečného žiarenia,

c) vnútorné prostredie vrátane projektovaných požiadaviek na vnútorné prostredie,

d) energetické vybavenie, najmä druh, typ a výkon vykurovacieho systému a systém zásobovania teplou úžitkovou vodou a ich tepelnoizolačné charakteristiky a účinnosť,

e) prirodzené vetranie, najmä vplyv tepelných strát na vnútorné prostredie,

f) zabudované osvetľovacie zariadenie, najmä jeho druh, typ, vek a fyzický stav, svetelný výkon a energetický príkon,

g) miestne pomery, najmä vplyv susedných budov,

h) pasívny solárny systém a solárna ochrana, najmä tepelný zisk pre vnútorné prostredie,

i) klimatizačný systém, najmä jeho druh, typ, výkon, vek a fyzický stav,

j) fyzický stav budovy,

k) ostatné faktory, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie v budove, najmä vplyv tepelných ziskov.

(4) Výpočet musí zohľadniť vplyv

a) aktívneho solárneho systému a ostatných vykurovacích systémov a elektrických systémov založených na obnoviteľných energetických zdrojoch,

b) elektriny vyrábanej v zdroji s kombinovanou výrobou elektriny a tepla,

c) diaľkového alebo blokového vykurovania a chladenia,

d) denného osvetlenia.

(5) Na účely výpočtu sa budovy členia na tieto kategórie:

a) rodinné domy,

b) bytové domy,

c) administratívne budovy,

d) budovy škôl a školských zariadení,

e) budovy nemocníc,

f) budovy hotelov a reštaurácií,

g) športové haly a iné budovy určené na šport,

h) budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby,

i) ostatné nevýrobné budovy spotrebujúce energiu.

(6) Ak ide o rodinné domy a bytové domy, výpočet nezohľadňuje vplyv faktorov uvedených v odseku 3 písm. f) a i).

(7) Podľa energetickej hospodárnosti a emisií oxidu uhličitého sa jednotlivé kategórie budov zatrieďujú do energetických tried A až G. Každá energetická trieda je vyjadrená číselným rozpätím a je súčtom číselných ukazovateľov z jednotlivých miest a spôsobov spotreby energie v budove vyjadrených čiastkovými energetickými triedami.

§ 4

Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov

(1) Nová budova musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov určené technickými normami.3) Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy.

(2) Ak ide o novú veľkú budovu, musí sa v príprave jej výstavby posúdiť technická, environmentálna a ekonomická využiteľnosť alternatívnych energetických systémov v mieste výstavby, najmä možnosť využitia elektriny a tepla zo zdroja kombinovanej výroby elektriny a tepla alebo centrálne zásobovanie teplom a chladom a možnosť dodávky energie z lokálnych systémov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, napríklad tepelného čerpadla (ďalej len „energetický posudok“).

(3) Projektant je povinný minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov podľa odseku 1 zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby a výsledok energetického posudku uviesť v technickej správe projektovej dokumentácie.

(4) Zdroj s kombinovanou výrobou elektriny a tepla na účely tohto zákona je simultánna premena primárnych palív na mechanickú, elektrickú alebo tepelnú energiu pri splnení určených kritérií energetickej účinnosti.

(5) Tepelným čerpadlom na účely tohto zákona je prístroj alebo zariadenie, ktoré odoberá teplo za nízkej teploty zo vzduchu, z vody alebo z pôdy a dodáva teplo do budovy.

(6) Klimatizačným systémom na účely tohto zákona je kombinácia všetkých zložiek potrebných na zabezpečenie formy úpravy vzduchu, v ktorej sa kontroluje alebo znižuje teplota, prípadne v kombinácii s kontrolou vetrania, vlhkosti a čistoty vzduchu.

(7) Kotlom na účely tohto zákona je kombinácia kotla a horáka určená na prenos tepla uvoľneného z horenia do vody.

Energetická certifikácia

§ 5

(1) Energetickou certifikáciou sa budova zatrieďuje do energetickej triedy. Základom energetickej certifikácie je výpočet a kategorizácia budov.

(2) Energetická certifikácia je povinná

a) pri predaji budovy,

b) pri prenájme budovy,

c) pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy; inak je dobrovoľná.

(3) Ak má budova spoločný systém vykurovania, možno na základe vykonanej energetickej certifikácie budovy vykonať energetickú certifikáciu aj jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy. Energetickú certifikáciu bytu možno vykonať aj na základe hodnotenia iného podobného bytu v tej istej budove, ktorého energetická certifikácia už bola vykonaná.

§ 6

(1) Podnikanie v oblasti energetickej certifikácie je živnosťou podľa osobitného predpisu;4) osobitnou podmienkou jej prevádzkovania je odborná spôsobilosť a jej preukázanie skúškou odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou podľa osobitného predpisu.5)

(2) Odborná spôsobilosť sa podľa miest spotreby energie v budove člení na odbornú spôsobilosť na

a) tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov,

b) vykurovanie a prípravu teplej vody,

c) vetranie a klimatizáciu,

d) elektroinštaláciu a zabudované osvetlenie budov.

(3) Odborne spôsobilý je ten, kto preukáže, že má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

a) stavebného zamerania alebo v oblasti architektúry, ak ide o odbornú spôsobilosť podľa odseku 2 písm. a),

b) stavebného, energetického alebo strojárskeho zamerania, ak ide o odbornú spôsobilosť podľa odseku 2 písm. b) a c),

c) elektrotechnického zamerania, ak ide o odbornú spôsobilosť podľa odseku 2 písm. d)

a odbornú prax po ukončení vzdelávania v rozsahu najmenej troch rokov v oblasti projektovania stavebných konštrukcií alebo energetického vybavenia budov, alebo v oblasti posudzovania stavebných konštrukcií z hľadiska ich tepelnotechnických vlastností alebo energetického vybavenia budov.

§ 7

Energetický certifikát

(1) Osvedčením o vykonanej energetickej certifikácii je energetický certifikát. Energetický certifikát obsahuje

a) označenie prevádzkovateľa živnosti podľa § 6 ods. 1 (ďalej len „oprávnená osoba“) v rozsahu obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo a označenie registra, v ktorom je zapísaný, a číslo zápisu v ňom, a ak ide o právnickú osobu, aj právnu formu,

b) opis budovy a jej adresu v rozsahu obec, súpisné číslo, ulica a orientačné číslo,

c) údaj o zaradení budovy do kategórie,

d) číselné ukazovatele vyjadrujúce minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené pre jednotlivé miesta a spôsoby spotreby energie v budove a na úroveň tvorby emisií oxidu uhličitého v budove podľa technických noriem,

e) výsledky výpočtu,

f) opis technických a energetických charakteristík budovy a technického a technologického zariadenia a jej zatriedenie do energetickej triedy vrátane grafického vyjadrenia,

g) údaj o platnosti energetického certifikátu,

h) označenie menom, priezviskom a titulom osoby, ktorá uskutočnila energetickú certifikáciu, a označenie menom, priezviskom, titulom a funkciou osoby, ktorá je štatutárnym orgánom oprávnenej osoby; ak sa na energetickej certifikácii podieľalo viac oprávnených osôb, uvedú sa všetky s vyznačením rozsahu ich účasti na energetickej certifikácii,

i) vlastnoručné podpisy osôb uvedených v písmene h).

(2) K energetickému certifikátu sa priloží

a) opis nedostatkov v technických a energetických charakteristikách budovy, v jej technickom a technologickom zariadení a v jej energetickom vybavení,

b) odporúčanie na finančne výhodné zlepšenie jej energetickej hospodárnosti a zníženie tvorby emisií oxidu uhličitého a

c) výňatok z energetického certifikátu, v ktorom sa uvedú údaje podľa odseku 1 písm. a), b), c), f), g), h) a i) (ďalej len „energetický štítok“).

(3) Platnosť energetického certifikátu je najviac 10 rokov. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vykonaním stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť.

(4) Ak ide o veľkú existujúcu budovu, v ktorej sídli orgán verejnej moci alebo právnická osoba poskytujúca služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju ľudia často navštevujú, musí sa v nej umiestniť energetický štítok na nápadnom, zreteľne viditeľnom mieste prístupnom ľuďom, ktorí ju navštevujú.

§ 8

Povinnosti vlastníka budovy

(1) Vlastník budovy je povinný uchovávať energetický certifikát po celý čas jeho platnosti a

a) pri predaji budovy odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi,

b) pri prenájme budovy odovzdať osvedčenú kópiu platného energetického certifikátu jej nájomcovi.

(2) Vlastník existujúcej budovy je povinný

a) zabezpečiť pravidelnú kontrolu klimatizačného systému a kotla umiestneného v budove,

b) zabezpečiť po významnej obnove budovy reguláciu zásobovania teplom,

c) zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo do energetického vybavenia,

d) umiestniť energetický štítok v priestore budovy na mieste prístupnom všetkým užívateľom.

§ 9

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

(1) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako ústredný orgán štátnej správy

a) vypracúva a predkladá vláde Slovenskej republiky návrhy koncepcií a programov zameraných na systémové dosiahnutie vyššej energetickej hospodárnosti budov,

b) určuje po dohode s Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky slovenské technické normy vhodné na výpočet a na energetickú certifikáciu a ich zoznam zverejňuje vo Vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky.

(2) Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví podrobnosti o výpočte, obsah energetického certifikátu, vrátane rozpätia energetických tried a emisií oxidu uhličitého uvádzaných v energetickom certifikáte, vzor energetického certifikátu pre jednotlivé kategórie budov a vzor energetického štítku.

§ 10

Štátny dozor

(1) Štátny dozor vykonáva Štátna energetická inšpekcia (ďalej len „inšpekcia“). Inšpekcia je oprávnená

a) vyzvať oprávnenú osobu odstrániť zistený nedostatok v energetickej certifikácii a určiť na tento účel primeranú lehotu,

b) vyzvať vlastníka budovy splniť povinnosť umiestniť v budove energetický štítok,

c) ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky,

d) predkladať návrhy na preskúšanie oprávnenej osoby.6)

(2) Inšpektor poverený výkonom štátneho dozoru podľa tohto zákona je

a) oprávnený

1. nahliadať do výpočtu a do podkladov, ktoré oprávnená osoba použila na energetickú certifikáciu,

2. požadovať od oprávnenej osoby vysvetlenie týkajúce sa energetickej certifikácie,

3. požadovať od vlastníka budovy vysvetlenie týkajúce sa povinnosti umiestniť energetický štítok v budove,

4. uložiť, a to aj opakovane, poriadkovú pokutu až do 10 000 Sk oprávnenej osobe za sťažovanie výkonu štátneho dozoru neposkytnutím súčinnosti, najmä nesprístupnením výpočtu alebo podkladov použitých na energetickú certifikáciu, a neposkytnutím vysvetlenia a vlastníkovi budovy za neposkytnutie vysvetlenia alebo neumožnenie vstupu do budovy, v ktorej sa musí umiestniť energetický štítok,

5. vstupovať do budov, v ktorých sa musia umiestňovať energetické štítky,

6. zúčastniť sa na kolaudácii novej budovy alebo významne obnovenej budovy,

b) povinný

1. preukázať sa preukazom inšpektora pred začatím výkonu štátneho dozoru,

2. zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone štátneho dozoru.

§ 11

Správne delikty

(1) Inšpekcia uloží pokutu od 5 000 Sk do 100 000 Sk oprávnenej osobe, ktorá vykonala energetickú certifikáciu v rozpore s ustanoveniami tohto zákona a technickými normami upravujúcimi výpočet, minimálne požiadavky alebo obsah a formu energetického certifikátu.

(2) Inšpekcia uloží pokutu od 5 000 Sk do 30 000 Sk právnickej osobe,

a) ktorá je vlastníkom veľkej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci alebo právnická osoba poskytujúca služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju ľudia často navštevujú, ak neumiestni energetický štítok na nápadnom, zreteľne viditeľnom mieste, prístupnom ľuďom, ktorí ju navštevujú,

b) alebo fyzickej osobe, ktorá je vlastníkom bytového domu, inej budovy na bývanie alebo nebytovej budovy a prenajíma v nej byty, miestnosti alebo nebytové priestory, ak

1. neobstará energetický certifikát, hoci je na to podľa tohto zákona povinná,

2. neuschová energetický certifikát po celý čas jeho platnosti,

3. neodovzdá platný energetický certifikát novému vlastníkovi pri predaji budovy,

4. neodovzdá osvedčenú kópiu energetického certifikátu nájomcovi pri prenájme budovy,

5. neumiestni energetický štítok v priestore na mieste prístupnom nájomcom bytov, ubytovaným osobám alebo zamestnancom,

6. neobstará pravidelnú kontrolu klimatizačného systému alebo kotla umiestneného v budove.

(3) Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť konania a na trvanie protiprávneho stavu.

(4) Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa inšpekcia dozvedela o konaní podľa odseku 1, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k takému konaniu došlo.

(5) Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

§ 12

Priestupky

(1) Priestupku sa dopustí vlastník budovy tým, že

a) neobstará energetický certifikát, hoci je na to podľa tohto zákona povinný,

b) neuschová energetický certifikát po celý čas jeho platnosti,

c) neodovzdá platný energetický certifikát novému vlastníkovi pri predaji budovy alebo

d) neodovzdá osvedčenú kópiu energetického certifikátu nájomcovi pri prenájme budovy.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 20 000 Sk.

(3) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.7)

Záverečné ustanovenia

§ 13

(1) Povinnosti, ktoré má podľa tohto zákona vlastník budovy, vzťahujú sa aj na správcu budovy vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja alebo obce, na spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a na bytové družstvo.

(2) Všeobecný predpis o správnom konaní8) sa nevzťahuje na energetickú certifikáciu a na určovanie slovenských technických noriem vhodných na výpočet a na energetickú certifikáciu.

8) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

§ 14

Povinnosť energetickej certifikácie sa vzťahuje

a) na novú budovu a na významne obnovovanú existujúcu budovu, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári 2008,

b) na budovu predávanú alebo prenajímanú po 1. januári 2008.

§ 15

Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený v prílohe.

Čl. II

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 231/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č.  470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z. a zákona č. 491/2005 Z. z. sa dopĺňa takto:

V prílohe č. 2 sa skupina 213 – Stavebníctvo na konci dopĺňa o novú živnosť por. č. 18a, ktorá v stĺpci Živnosť znie: „Energetická certifikácia“, v stĺpci Preukaz spôsobilosti znie: „osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti“, v stĺpci Poznámka znie: „§ 31 ods. 2 písm. j) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov“.

Čl. III

Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 533/2003 Z. z. a zákona č. 624/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 sa na koniec pripájajú tieto slová: „a na energetickú certifikáciu“.

2. V § 23a ods. 1 sa za slovo „ministerstva“ vkladá čiarka a slovo „Štátnej energetickej inšpekcie“.

3. V § 23a ods. 4 sa pred bodkočiarku vkladajú tieto slová: „alebo na energetickú certifikáciu“.

4. V § 31 ods. 2 písmeno j) znie:

„j) vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti uchádzačov o oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho, na stavebný dozor a na energetickú certifikáciu, preskúšavať ich (§ 23a) a vydávať im osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti,“.

5. V § 31 ods. 2 písm. k) sa na koniec pripájajú tieto slová: „a na energetickú certifikáciu“.

6. V § 31 ods. 4 sa za slovo „dozor“ vkladajú tieto slová: „a na energetickú certifikáciu“.

Čl. IV

Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov sa mení takto:

Poznámka pod čiarou k odkazu 19 znie:

„19) Tretia a štvrtá časť zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. § 10 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.

Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.

Príloha k zákonu č. 555/2005 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov. (Ú.v. ES L 001, 4.1. 2003).

(Text tejto smernice nájdete aj na našej webovej stránke - kliknite TU )

Zákon č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov
formát súboru DOC, 90kB
>>> stiahni dokument